Preskočiť na obsah

Slovenský štát a 2.svetová vojna

Súbor na stiahnutie: Slovenský štát a 2.svetová vojna

     14. marca 1939 bol vyhlásený Slovenský štát. 16. marca prišli do obce nemecké motorizované jednotky a ubytovali sa v Potravnom družstve, v adamovskom kaštieli a majeri. Bol vyhlásený zákaz vychádzania medzi 20.00 - 06.00, zákaz cestovať vlakom bez písomného povolenia nemeckého veliteľa, museli sa odovzdať všetky zbrane. 17. marca prišla do obce aj finančná stráž v počte 20 mužov. Deň na to, obec opustili. Za niekoľko dní sa do Kochanoviec 27. marca nasťahovala slovenská pohraničná a finančná stráž a ubytovala sa v dome pani Jankovičovej. V tom čase bola v obci po niekoľko týždňov i colnica, ktorá sa neskôr presťahovala do Bošáce.

     Prišiel 1. september 1939, kedy začala 2. svetová vojna. Nastali ťažké časy, bol problém so zásobovaním potravinami. V roku 1941 sa predávalo už len na lístky. Aj na obuv dostávali občania prídelový lístok od notára. Roľníci mali určené koľko obilia si môžu ponechať. Od roku 1942 boli pri mlátení určení komisári (väčšinou učitelia), ktorí zapisovali celý výmlat. Zakáľať sa mohlo len na zakáľací list.

     Z frontu prichádzali zlé správy, ľudia ale dúfali, že príde sloboda. V tomto ich utvrdzoval aj miestny farár Ivan Kolesár, ktorý sa 15. marca 1939 na pohrebe kostolníka Štefana Pavlíka lúčil v pohrebnej kázni nielen so zosnulým ale aj s drahou Československou republikou. V ten istý deň strhli Kochanovčania obraz Hitlera. Za to boli niekoľkí uväznení.

     Farára Ivana Kolesára stále sledovali a 11. júla 1940 sa ho žandári pokúsili zatknúť. Zabránilo im v tom asi 800 cirkevníkov, ktorí sa na protest zhromaždili pred evanjelickou farou. Na požiadanie žandárov išiel farár sám do Melčíc na žandársku stanicu. Odviezol sa tam v koči, sprevádzaný občanmi, ozbrojených palicami, sekerami a motykami. V nasledujúci deň prišiel Kolesára zatknúť osobne okresný náčelník. Niekto zvonmi znovu zburcoval občanov, ktorí sa opäť zhromaždili a nedovolili farára odviesť. Na tretí deň bol predvolaný do Trenčína s prísľubom, že sa za dve hodiny vráti. Ale auto Ústrednej štátnej bezpečnosti ho odviezlo do Bratislavy,kde bol uväznený. Po súdnom pojednávaní bol pre nedostatok dôkazov 14. decembra 1939 prepustený. Tieto udalosti prešli do povedomia občanov Kochanoviec a okolia ako"kochanovská vzbura"