Od prvej písomnej zmienky...

Adamovce a Malé Bierovce

     Predchodcom Adamoviec boli Nežetice, doložené v r. 1358 a 1366 ako Nesete, ktoré v ďalšom období zaznamenali menšie obmeny názvu. Posledná písomná zmienka o nich je z r.1469. Z tohto pôvodného územia sa vyčlenil majetok Adama z Nežetíc, ktorý sa uvádzal v r.1402 ako Adamfalna. Tým bol daný predpoklad pre existenciu Adamoviec. V rôznych obmenách názvu , Adamfalu (1409), Adamowcz (1523), Adamowce ( 1808)... Ich pôvodnými majiteľmi boli Adamovskí, neskôr Bobrovnickí, Uher, Štefko, v 18. storočí rodiny Bánoci, Rajmanovci, Imrich Silvay, Rázga, Vörös, Kolenda, Šablička, Ambro, Chorinský-Ický, Bošiansky a naposledy až do 2. svetovej vojny talianska rodina Noris-Sizzo.

    V roku 1895 boli pripojené k Adamovciam Malé Bierovce, ktoré mali v r.1851 spoločného richtára. Tieto vznikli niekedy v 14 storočí rozdelením pôvodne veľkého územia Bieroviec. Dôvodom sa zrejme stala deliaca poloha Váhu. Veľké Bierovce zostali na ľavej strane rieky.

     Malé Bierovce vystupujú v 17. storočí pod názvom Némes Byrocz (Zemianske Bierovce) a v 18. storočí ako Birovčeky. Ich vlastníkmi sa stali rodiny Bierovských, Rajman, Ambro, Kobinec, Obsic. V 19.storočí tu mali svoje kúrie aj príslušníci zemianskej rodiny Krasnec - Draškoci.

     Okrem poľnohospodárstva a chovu domácich zvierat sa zrejme obyvatelia Adamoviec zaoberali kedysi i rybárčením, na čo poukazuje obecná pečať Adamoviec a Malých Bieroviec z r. 1854, kde je symbol ryby nad močiarom, pri ktorom rastie šáchor.

     Vplyv na život obyvateľov mali i rôzne pohromy, najčastejšie povodne blízkeho Váhu. Jedna z najväčších bola v r. 1813. Adamovce a susediace dediny neobišli ani cholerové epidémie, ako je zaznamenané v matrike zomrelých na jeseň 1831. Zo zomrelých sa uvádzajú Ján Petrovič, Juraj Križan, Alžbeta Michalčíková z Adamoviec a iní.  

Kochanovce

     Kochanovce sa prvýkrát objavujú v písomných prameňoch v roku 1394 pod názvom possesio Kohan. V priebehu ďalších šiestich storočí dochádza k rôznym obmenám názvu, so zachovaním kmeňa slova. Jeho názov možno dať do súvislosti so slovanským alebo slovenským slovom kochať, tešiť sa niečomu peknému. Od roku 1920 už existujú pod názvom Kochanovce.

     Za prvých vlastníkov obce sa považuje rodina Kochanovských. Jej šľachtický predikát bol pravdepodobne odvodený od názvu dediny. V roku 1535 sa spomína slovenský zeman Mikuláš Kochanovský. Rodina Kochanovských sa uvádza v 16 storočí aj v súvislosti s majetkami na Trebieni (časť dnešnej obce). Niekedy v 17.storočí sa odsťahovala z Kochanoviec. Stretávame sa s ňou ešte v 19. storočí v Novom Meste nad Váhom, kedy sa tu spomína Kochanovský pivovar. Na čachtickom cintoríne (pri hlavnej ceste) je pochovaný Florián Kochanovský (1813 - 1884).

   V 15. storočí sa uvádzajú ako majitelia pozemkov v Kochanovciach aj rodiny Zamarovských a Slopnianskych. Časom sa najväčšími vlastníkmi stala rodina Ottlíkovcov z Ozoroviec. V prvej polovici 19. storočia ich vystriedal Ľudovít Sontágh, po ňom Imrich Silvay zo Zemianskeho Lieskového a Belej pri Trenčíne, barón Seckendorf a naposledy gróf Bissinger, ktorý tu žil až do r. 1922.

     Rodina Ottlíkovcov prišla na Slovensko z Čiech, s husitským vojskom v prvej polovici 15. storočia. Ottlíkovci mali v 18. a 19. storočí majetkové diely aj v susedných Melčiciach, Chocholnej a Sedličnej.  Istý Ján Ottlík bol v r. 1660 - 1662 podžupanom Trenčianskej župy a uvádza sa medzi vyslancami na uhorskom sneme. Ako člen deputácie žiadal pred kráľom práva pre evanjelikov. V r. 1663 sa zúčastnil ako veliteľ menšieho vojenského oddielu v bojoch s Turkami na Považí. Ani Adamovce, Kochanovce a Malé Bierovce sa nevyhli príležitostnému vpádu tureckých vojsk na jeseň 1663.

     Obyvatelia žijúci na území dnešnej obce sa zaoberali chovom domácich zvierat, najmä oviec, poľnohospodárstvom, (na západných svahoch sa pestoval i vinič o čom svedčí i chotárny názov Vinohrady), ovocinárstvom. Vyhľadávaným tovarom i v širšom okolí, bol v 19. storočí i slivkový lekvár, sušené slivky a orechy z Kochanoviec.