Život v obci po roku 1918

  Po prehratej vojne sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo a 28. októbra 1918 vznikla Československá republika. O zásobovanie potravinami a liehovinami sa starali menšie obchody Židov. V Kochanovciach to bol Weil (nazývaný Vajlo). Mal obchod v dome Gajdoštínovcov. V Bierovciach u Solníkovcov predával Braun (Brauno), ktorý mal okrem obchodu aj role a vydržiaval si dvoch sluhov - bírešov. Na Trebieni, kde v tom čase boli len tri domy, bola krčma Potkanova. V Adamovciach u Zongorov predával Kraus. Istý čas predával aj mäsiar menom Gelb (Gelbo), v dome Pevných a u Pávecha v Malých Bierovciach.

   Na jar 1919 si tunajší občania založili Potravné družstvo. Iniciátormi boli pravde-podobne i jeho prví funkcionári: Ján Peter - predseda, Adam Kudla - účtovník, Štefan Zongor - pokladník a členovia výboru - Pavol Jurikovič, Štefan Jurikovič, Štefan Pavlík (Barón), Ondrej Pavlík (richtár), Ján Pavlík (od hradskej), Adam Gajdoštín. Ondrej Krecháč a Ján Mikuš (cestár). Neskorším dlhoročným účtovníkom bol Ondrej Krecháč st., pokladníkom Ondrej Mikula st., predsedom dozorného výboru Ján Novák. Neskoršími členmi správy a dozorného výboru boli - Ondrej Mikula ml., Ľudovít Kupko. Pavol Fábik, Ján Zongor, Ján Múdry.

    Prvá obchodná miestnosť s hostincom bola v dnes už zbúranom starom Resekovci. Prvým predávajúcim bol Ján Pavlík (od hradskej), no v tejto funkcii vydržal len týždeň, podobne ako druhý Štefan Mikuš, ten 2 týždne. Ďalším predávajúcim bol Ondrej Mikuš (obuvník), ktorý predával celé leto. Po ňom bol za vedúceho Potravného družstva povolaný mladý obchodník z Bojkovíc , František Navrátil. Predával spolu s manželkou.V roku 1924 družstvo zakúpilo starú pajtu, na mieste terajšieho parčíku pred OcÚ a prerobilo ju na obchod so zmiešaným tovarom, krčmu a sálu. V obchode sa predávali potraviny, textil a priemyselný tovar. Manželia Navrátilovci vydržali v družstve bez prerušenia až do roku 1952, kedy pán Navrátil odišiel do dôchodku. 

  Obyvatelia našich obcí pracovali v prvých povojnových rokoch zväčša v poľnohospodárstve, menej sa venovali remeslám. Menší gazdovia obrábali role na kravách alebo voloch. Lepšie na tom boli tí, ktorí mali kone. V Kochanovciach to boli : Štefan Šikuda, Ján Šebáň, Ondrej Plesnivý, Ondrej Králik, Ján Malík ml., Štefan Gašpárek, Ondrej Mikula ml., Adam Mikula, Ján Malík st., Ján Križko, Štefan Pavlík bas., Ondrej Pavlík, Ján Pavlík, Ondrej Mikula st., Ján Peter, Štefan Križko, Adam Gajdoštín, Ján Pavlík st., Štefan Horňák. V Adamovciach vlastnili kone: Ondrej Zaťko, Štefan Vanek, Ján Zongor, Ján Fábik, Ferdinand Bretschneider, Jozef Sukup, Ján Kobelovský, Ján Buček, Štefan Hanáček, Adam Kudla, Adam Krecháč, Jozef Forgáč (po r.1945) rovnako ako Ján Kudla.

     Obydlia boli skromné, domky stavané z nabíjanej hliny, len bohatší si stavali domy z nepálenej a až neskôr z pálenej tehly. V kuchyni bolo ohnisko s otvoreným komínom a varilo sa na železnej trojnožke. Až tesne pred vojnou a niekde až po nej, sa začali používať sporáky. Veľký pokrok nastal v roku 1930, kedy bola do obcí zavedená elektrina.

     Oralo sa drevenými pluhmi a bránami. Celoželezné sa objavili až po roku 1925. Prvú sejačku mal ešte pred vojnou v r. 1905 Ján Peter. Mlátilo sa najprv s cepmi, čo bolo veľmi namáhavé a zdĺhavé. Po mláťačkách ťahaných štyrmi chlapmi, neskôr gepľoch prispôsobených na kravský alebo koňský poťah, sa začali používať mláťačky na parný pohon. Prvú mláťačku s benzínovým pohonom zakúpila obec v roku 1927.

      Prvé rádio v Kochanovciach bolo v Domove vojnových invalidov. Ako prvý občan ho mal Ondrej Pavlík, poslucháč právnickej fakulty. Prvé rádiá v Adamovciach mali grófka Margita Sizzo-Noris, Bedrich Erlebach - lesný správca, Adam Kudla a Ján Zongor. V roku 1936 ich bolo už štrnásť.

     Prvý bicykel mal v Adamovciach Alexander Kvašay a Viliam Böhm, v Kochanovciach Ján Pavlík. Prvé auto v Kochanovciach vlastnil Gustáv Šimko - školský inšpektor, v Adamovciach grófka Margita Sizzo-Noris. Prvé telefónne stanice boli zavedené v r. 1928 do Domova vojnových invalidov a Potravného družstva.

     Elektrické svetlo sa prvýkrát rozsvietilo na Štedrý večer 1930. Prúd bol zavedený skoro do každého domu.