Ján Seberini

Po skončení štúdií teológie v Prešove, v Bratislave a na univerzite v Jene, kde sa venoval aj botanike a mineralógii a kde neskôr v r. 1839 získal čestný doktorát, pôsobil začas ako vychovávateľ v Bratislave. Potom sa stal kňazom v Nitrianskej Strede a v r. 1811 - 1819 v Kochanovciach, neskôr v Banskej Bystrici, kde v r. 1834 prevzal funkciu superintendanta banského dištriktu.

     Bol stúpencom tereziánskych a jozefínskych osvieteneckých myšlienok. V r. 1842 založil v Banskej Štiavnici ľudovú školu pre chudobné banícke deti. Presadzoval zvýšenie odbornej úrovne vychovávateľov. Tejto problematike venoval osobitné diela v latinčine. Povzbudzoval duchovných k literárnej a k ľudovovýchovnej činnosti. Zdôrazňoval potrebu vzdelávania kňazov a učiteľov a zvyšovanie úrovne škôl.

     Z postu cirkevného predstaviteľa sa postavil proti odnárodňovacím tendenciám Karola Zaya. Podporoval slovenské národné požiadavky, žiadosť Ľudovíta Štúra o slovenské noviny. Zúčastnil sa založenia spolku Tatrín. Uverejňoval príspevky v Cirkevných listoch, v Stráži na Sione, v Korouhvi na Sione, v Pešťbudínskych vedomostiach. Bol členom Učenej spoločnosti banského okolia a členom mineralogickej a latinskej spoločnosti v Jene.