Pavol Hečko

V roku 1831 -1834 navštevoval školu v Kochanovciach, kde bol jeho otec hospodárskym úradníkom. Po štúdiách filozofie a teológie na evanjelickom líceu v Bratislave, krátko pôsobil ako vychovávateľ v Záturčí, potom v kňažskej službe v Kostolnom, Békéscsabe, v Banskej Štiavnici a v Banskej Hodruši.

     Bol významným reprezentantom filozofického myslenia matičného obdobia. Nadviazal na filozofiu Ľ. Štúra a poľských mesianistov. Zaoberal sa aj otázkami národných dejín a ich vzťahu k filozofii. Je autorom početných článkov s eticko-estetickou problematikou a niekoľkých samostatných diel (Človek a jeho vychovanie - 1861, Krátky zemepis -1856 a i.). Na prvé miesto vo výchove, kladie výchovu k ľudskosti. Úlohou vzdelávania a výchovy je podľa neho utváranie rozumných, mravných  a sebavedomých ľudí.