Vladimír Roy

Po skončení teológie a filozofie na bratislavskej Evanjelickej teologickej akadémii a na teologickej fakulte v Edinburgu, bol vysvätený za kňaza. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši, Starej Turej, Budapešti, Bukovci a v Púchove. Zo zdravotných dôvodov odišiel predčasne do dôchodku a presťahoval sa do Martina. V r. 1935 - 1936 sa liečil vo Vysokých Tatrách. Je pochovaný na  národnom cintoríne v Martine. Na rodnom dome v Kochanovciach (stará evanjelická fara) má pamätnú tabuľu.

     Patril k vedúcim postavám slovenskej literárnej moderny. Venoval sa spisovateľskej a prekladateľskej činnosti. Jeho básnická tvorba je rozsiahla. Prekladal z nemeckej, anglickej, americkej, maďarskej, francúzskej a nórskej literatúry. Písal aj politické, estetické a literárno-historické úvahy a články do rôznych časopisov a novín. Bol spoluredaktorom Štúrovských trenčianskych novín a iných časopisov.

     Bol všestranne činný ako organizátor v početných spoločenských a literárnych spolkoch, členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, zakladateľom expozitúry Slovenskej banky v Púchove.

     Patrí k najvýznamnejším slovenským osobnostiam - kultúrnym a národným dejateľom 20. storočia.